NEKROLÓG Sr. IrenY AnnY ProtivňákoVEJ
„Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo,
ani do ľudského srdca nevystúpilo,
čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“
1 Kor 2, 9
Sr. Irena Anna Protivňáková sa narodila 24. januára 1922 vo Vydrani, okres Medzilaborce. Na piaty deň po svojom narodení prijala sviatosť krstu a myropomazania. Po absolvovaní ľudovej školy v rodnej obci a meštianskej školy v Medzilaborciach 16. septembra 1938 vstúpila do rehole sestier služobníc v Prešove. Po ukončení noviciátu 23. marca 1941 zložila dočasné rehoľné sľuby a 28. augusta 1947 doživotné.
V školskom roku 1940/41 absolvovala jednoročný kurz na Štátnej dievčenskej meštianskej škole v Prešove a o rok neskôr získala na Štátnej slovenskej učiteľskej akadémii v Bratislave spôsobilosť na prácu v detských opatrovniach (dnešné MŠ).
V rokoch 1945 – 1947 pôsobila ako učiteľka v Trebišove a do roku 1950 v Ľutine, kde ju zastihla likvidácia reholí. V civilnom oblečení odišla do Michaloviec, aby sa spolu so sestrou Isajou Mitrovkou starala o chorú dobrodinku Teréziu Sotákovú. Do roku 1958 pracovala v našej zoštátnenej materskej škole ako školníčka a potom do roku 1969 v Združenej výrobe v Michalovciach. Jeden rok pracovala na fare v Topoľanoch ako kuchárka, kde pôsobil redemptorista o. Štefan Lazor. Do odchodu na dôchodok v roku 1979 pracovala opäť ako školníčka v MŠ v Michalovciach. Ako dôchodkyňa naďalej vypomáhala otcom redemptoristom. V roku 1998 odišla do komunity v Humennom a od roku 2005 žila opäť v komunite v Michalovciach. V obidvoch komunitách sa venovala apoštolátu modlitby, domácim prácam, pečeniu a krájaniu prosfory a práci na záhrade.
Svoj zasvätený život prežívala v hlbokej láske, vernosti a intímnom vzťahu s Ježišom Kristom, k čomu povzbudzovala aj iné sestry. Bola múdra a rozvážna, čo jej pomáhalo byť dobrou predstavenou svojím spolusestrám. Veľa času trávila v domácej kaplnke. Mala dobré a citlivé srdce a medzi sestrami bola obľúbená pre svoj láskavý humor. Bola radostná, pokojná a veľmi vďačná.
Posledné mesiace života sa jej zdravotný stav postupne zhoršoval, zvlášť posledné týždne, keď už bola pripútaná na lôžko, čo si vyžadovalo celodennú starostlivosť, ktorú jej sestry s láskou poskytovali.
Pán života si ju vo svojej dobrote k sebe povolal 1. marca 2021. Zaopatrená sviatosťami, zomrela ticho a pokojne, v prítomnosti spolusestier vo veku 99. rokov a v 82. roku rehoľného zasvätenia.
Večná jej pamiatka!