Charizma – osobitný dar Sv. Ducha, ktorým On sám obdarováva zakladateľa, či zakladateľku toho-ktorého spoločenstva. Tí sú povinní tento dar predávať iným, čo povoláva k životu novú inštitúciu a dáva zmysel jej existencii.
Zakladatelia Kongregácie sestier služobníc s veľkou horlivosťou odpovedali na výzvu sv. apoštola Pavla, ktorý hovorí: „…keďže sa horlivo usilujete o duchovné dary, usilujte sa mať ich v hojnosti na budovanie Cirkvi.“ (1 Kor 13, 12) A ich konkrétnou odpoveďou na toto vyzvanie sa stala služba uprostred jednoduchého ľudu. Sestry služobnice slúžia predovšetkým v troch oblastiach: katechéze, čiže vyučovaní detí a mládeže, starostlivosti o starých a chorých a starosti o krásu Božích chrámov, s túžbou slúžiť tam, kde je najväčšia potreba; posväcujúc sa pri tom ustavičnou modlitbou, s očami upretými na Boha, ktorý jediný je pôvodcom a sprostredkovateľom všetkého dobra.
Prepodobná matka Jozafata bola prvou, ktorá žila túto charizmu a predala ju svojim nasledovníčkam. Jej život bol neustálym vteľovaním Evanjelia do života v praxi. Počúvajúc a zachovávajúc Božie Slovo vo svojom srdci sa zapaľovala Božou svätosťou, ktorú v radostnej službe blížnym aj žila.
Katechizácia:
Školská:
- Cirkevná materská škola bl. Jozafaty v Ľutine,
- Cirkevná materská škola bl. Tarzície v Trenčíne,
- katechétky a učiteľky na ZŠ a SŠ,
Farská:
- práca s mládežou a s rodinami – duchovné obnovy, výlety, príprava detí na prvé sv. prijímanie, vedenie cirkevných spevokolov
Starostlivosť o chorých:
Sociálne zariadenie sv. Kozmu a Damiána
Ako pomôcť zariadeniu? Modlitbou, dobrovoľnou prácou (byť s chorými, vypočuť ich, pomodliť sa s nimi, čítať im Božie slovo), hmotným darom, finančným darom
- Starostlivosť o chorých v rodinách – formou Domácej ošetrovateľskej starostlivosti a Opatrovateľskej služby priamo v rodine sa pomáha chorému.
- Aktívnou pomocou chorým cez prácu sestry-farmaceutky v Diecéznej lekárni svätého Lukáša v Poprade
Starostlivosť o chrámy
Chrám je jedným zo základných náboženských pojmov: je to príbytok Boha medzi ľuďmi. Preto sestry dbajú o krásu Božích chrámov, tiež na to pripravujú laikov, učia písať ikony a liturgický spev. Tak, ako mníšske spoločenstvá oddávna zvláštnym spôsobom slávili sviatok Vovedenia Presvätej Bohorodičky do chrámu, tak aj sestry vstupujú do chrámu, aby podľa vzoru Bohorodičky prebývali s Bohom a živili sa chlebom Jeho Slova. Sv. Tichon Zadonský hovorí, aby sme v cerkvi vnímali všetko čítané i spievané. Vtedy sa v nás zrodí pokánie, opravdivá modlitba, srdečný spev i vďaky vzdávanie, pri čom sa máme chrániť iba telesnej prítomnosti, zaoberajúc sa svetskými starosťami. Máme byť prítomní svojím telom a duchom prebývať v nebeských veciach. Keď hľadíš na ikony svätých, spomeň si, že je jediný Stvoriteľ, ktorý stvoril ich aj teba a jeho prianím je spasiť aj teba, tak ako ich. Oni sú už oslávení, no aj teba čaká takáto sláva. Preto pros o ich príhovor a budeš spasený.
Konkrétna služba:
- šitie bohoslužobných rúch
- práca v zákrestii:
Sestry pracujú v zákrestiách chrámov, takto slúžia biskupom, kňazom a celému cirkevnému spoločenstvu. Pripravujú prosfóru, starajú sa o čistotu v chráme, čo je spojené s praním, žehlením a bežnými prácami, patriacimi k všednému životu. Starajú sa obetné svietniky, v ktorých veriaci podľa dávnej tradície Cirkvi zapaľujú obetné sviece za živých i mŕtvych. …lebo netreba šetriť topiacim sa voskom pred obrazom Boha v čase modlitby a treba mať stále na pamäti, že naše svetlá horia pred Nedosiahnuteľným, pred tým, ktorý nás neustále osvetľuje svojím svetlom. Naše sviece sú ako zápalná obeť Bohu. Nech je naším darom Bohu z celého srdca. Svieca zhorí celá, čo predstavuje náš život – aj my máme celý svoj život bezo zvyšku darovať Bohu. Jej plameň symbolizuje tiež žiarivé svetlo našich dobrých skutkov, ktorými sme oslávili Boha. Pôvod tohto zvyku, ktorý je spoločný všetkým kresťanom treba hľadať azda ešte v jeruzalemskom chráme, kde každý žid pri príchode mal priniesť nejakú, hoci aj drobnú obetu. K liturgickým sláveniam pripravujú kadidlo. Tak, ako hovorí svätopisec vo Veľpiesni o milej, ktorá šíri príjemnú vôňu, vôňu, ktorá sa spája s vôňami celého vesmíru. Vône sú svojou jemnosťou prostredníkmi medzi duchom a hmotou a majú vždy liturgickú a posvätnú hodnotu. Vôňa tymiánu a myrhy sa v Biblii viaže na kult. Tieto vône stúpali v chráme z oltára, ktorý sa potom právom nazýval oltárom vôní. Aj sv. Ján videl zlaté kadidlo stúpajúce pred Boha s modlitbami svätých. (Porov.: Zjv 8, 3) a východná liturgia spojená so žalmistom spieva: „Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo…“ Taktiež sa starajú o dôstojnosť liturgických slávení vedením spevu, nakoľko je tradíciou Východnej Cirkvi, že najkrajším hudobným nástrojom je ľudský hlas, ktorým človeka obdaroval Boh.
