SSNPM

Identita

„Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného sveta.“ /1 Pt 2,9 /

Sme Kongregáciou sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie, patriacou do byzantskej tradície, Ukrajinskej a Slovenskej gréckokatolíckej cirkvi, pápežského práva (CCEO 505 §2).

Našou prvoradou úlohou v živote zasvätenom Bohu je hľadať Božiu slávu, vytvárať spoločenstvo lásky podľa vzoru Presvätej Trojice, vybudované na troch sľuboch poslušnosti, čistoty a chudoby; sprítomňovať osobu Ježiša Krista vo svete podľa príkladu Presvätej Bohorodičky, Ochrankyne Kongregácie a viesť misiu Krista Spasiteľa cez apoštolát zverený Cirkvou.

Naše heslo: Sláva Bohu, česť Márii, nám pokoj!

Provincia sestier služobníc na Slovensku je zverená Svätému Duchu, preto sviatok Zoslania Sv. Ducha sestry slávia spoločne na celom území tejto provincie.

Náš erb bol prijatý I. Generálnou kapitulou vo Ľvove, v roku 1907.

  • Kríž ukazuje na Krista – prameň a cieľ života sestier. Kríž nám pripomína, že nasledujúc Spasiteľa berieme na seba svoj kríž, vidiac v ňom svoje šťastie a slávu. Kríž je výzvou, aby sestry umierali sebe a dávali tak priestor Bohu. Kríž vovádza do reality života a prebúdza nás z opitosti hriechom, ktorý ničí vzťah s Bohom. Kríž je znakom života.
  • Písmeno M poukazuje na Presvätú Bohorodičku – našu Matku a Ochrankyňu, ktorá je srdcom celej Kongregácie. Hľadiac na tajomnú krásu Panny Márie, sestry nasledujú jej najdokonalejší príklad zasvätenia sa a oddanosti Bohu. Podľa tohto príkladu sa sestry snažia o „vyprázdnenie“ svojho srdca, aby bolo citlivé na vanutie Svätého Ducha a tak boli nositeľkami Ježiša Krista.
  • Hviezdičky znamenajú tri rehoľné sľuby – poslušnosť, čistotu a chudobu, tri Božské cnosti – vieru, nádej, lásku, tri vlastnosti sestry – tichosť, pokoru, sesterskú lásku a taktiež tri základné oblasti práce sestier – výchovnú, sociálnu a pastorálnu.

Každá poslušnosť pramení z viery, rodí sa a zároveň vedie k tichosti a sestrám dáva schopnosť vychovávať iných. Čistota je celistvosťou (cirkevnosl. -cilomudrije) človeka, ktorá pramení z nádeje a zároveň je jej nositeľkou. Jej sprievodcom je pokora a sestrám dáva schopnosť slúžiť „maličkým“. Chudobou sestry dávajú najavo svoju závislosť na Bohu, snahu „byť u Boha“ (ukr. -ubožestvo), čo napriamuje ich život k láske, ktorú si prejavujú voči sebe navzájom v láske sesterskej a ktorej vrcholom je láska k chrámu, v ktorom prebýva ten, ktorý sám je pôvodcom lásky.

Identita ako slovné vyjadrenie znamená „totožnosť, úplná zhodnosť“. S čím teda stotožniť Sestry služobnice? Veľmi výstižným by mohlo byť vyjadrenie, ktoré použil Ján Kassián vo svojom slove k mníchom: „Prechod z nižšieho stavu dokonalosti do vyššieho stavu nie je jednoduchý… Nezáleží iba na samotnej ľudskej slobode a vôli, ale skôr na Božom volaní. Veľkých askétov môžeme preto obdivovať, chváliť ich, ale nechcime ich napodobňovať: pokušenie napodobňovať susedov je učiteľkou nestálosti.“ Táto  pravda nás nabáda k životu v realite, v neustálej snahe o dokonalosť a svätosť života spojenej s ustavičnou modlitbou srdca podľa vzoru Presvätej Bohorodičky.

Sestry sa teda pridŕžajú tzv. „duchovnosti zdola“, čo znamená každodenne zostúpiť k svojej „zemitosti“, slabosti a v nej sa dotknúť neba a Boha. (Podľa sv. Benedikta) …lebo: „Rebrík do neba je ukrytý v tvojej duši.“ A: „Ak sa utekajúc pred hriechom ponoríš sám do seba, nájdeš tam stupne, po ktorých vystúpiš do neba. Lebo iba pokorný, ktorý je ochotný prijať svoju spätosť so zemou, ľudskosťou, svojimi tieňmi, sa môže stretnúť so skutočným Bohom.“ (sv. Pimen)

Pokiaľ sestry zostávajú verné svojmu osobnému povolaniu, realizujú tak evanjeliovú výzvu Krista.  Radikálne zasvätenie seba Bohu robí našu misiu plodnou. Teda povinnosťou sestier, ktoré Boh volá do Zhromaždenia, je neustále a nanovo odkrývať svoju identitu, čiže korene svojho povolania a bohatstvo chariziem.

Najväčším vzorom nášho života je Nepoškvrnená Bohorodička, ktorá žila v dokonalej jednote s Pánom. Je pre nás tou, ktorá je povolaná, aby sa stala nebeským príbytkom – Theotokos. Takto sa aj sestry snažia prijímať do svojho srdca Krista, aby ho stále nanovo„rodili“ pre tento svet.

Modlitba: „Raduj sa“ – v 150 jazykoch: Raduj sa…

Duchovnosť Bohorodičky je „slovníkom“, ktorý prekladá Slovo do Obrazu. „Stala sa matkou Boha“, preto zostane vzorom pre každého kresťana, ako hovorí sám Kristus: „Kto je moja matka a kto sú moji bratia? Každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 12, 48 – 50), čiže tí, ktorí ho urobia viditeľným pre svet. Mária naozaj urobila Krista viditeľným a toto je veľmi dôležitý prvok duchovného života: byť tak dlho so Slovom, kým ho nezačneme neprestajne nosiť v sebe. Naša zmena nie je ovocím len nášho úsilia. Slovo je treba nosiť vo svojom srdci dlhý čas, pozorne a s radosťou ho kontemplovať, aby ono samo mohlo začať pôsobiť. Preto mnísi neprestajne premýšľali nad Slovom, kým ich samotné Slovo nezačalo meniť a utkávať ich život. Takýmto spôsobom sa aj oni postupne stávali črtou, obrazom Slova, ktoré sa tak stávalo viditeľné pre svet. (Porov.: Špidlík, T., Rupnik, M. I.: Viera vo svetle ikon)

Sestry prežívajú duchovnosť Presvätej Bohorodičky v týchto aspektoch:

1. „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Lk 1, 38

tak ako Mária pri zvestovaní povedala svoje „staň sa“, aj my sa snažíme denne poznať Božiu vôľu a hovoriť mu svoje „áno“.

2. „V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji.“ Lk 1, 39

Mária navštívila Alžbetu s Ježišom pod srdcom. Denne prijímame Ježiša do svojho srdca a skrze službu ho odovzdávame ľuďom.

3. „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi.“ Lk 1, 46-47

v modlitbe „Velebí“ Mária oslavuje Boha. Svojimi modlitbami neustále zvelebujeme Boha.

4. „A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci.“ Lk 2, 51

čítaním a meditáciou nad Božím slovom sa nechávame preniknúť jeho slovom, aby sme Krista mohli viac milovať a vernejšie ho nasledovať.

Prepodobná matka Jozafata bola prvou služobnicou, ktorá nasledovala Presvätú Bohorodičku svojim životom. Nábožnosť k Prečistej Panne mala v jej srdci privilegované miesto. Ona podľa príkladu Božej Matky pozitívne odpovedala Pánovi na výzvu niesť kríž spolu s Ním, čo robila z celého srdca. Život prepodobnej matky Jozafaty sa stal živou liturgiou. Zriekajúc sa seba, vedela prijímať iných a tým oslavovať Boha.

https://youtu.be/3–e651Mzmk

V zhode s výzvou Cirkvi kongregácia sa zaväzuje oddane chrániť východnú kresťanskú duchovnú a liturgickú tradíciu, hlbšie ju poznávať a dokonalejšie podľa nej žiť. (Porov.: Orientale Lumen 5, K 1)

Vo svojom zasvätení sestry čerpajú z bohatstva, múdrosti a životnej skúsenosti Otcov Východu, poznávajú ich život a svojím životom sa snažia ukazovať tieto hodnoty dnešnému svetu.

Naše Zhromaždenie sa zrodilo uprostred Východnej Cirkvi, preto sme povolané poznávať, prijímať a prežívať duchovnosť kresťanského Východu, ktorá sa neidentifikuje  iba s vonkajškom, ale je vtelením duchovného bohatstva. (Dokument formácie SSNPM)

Celý život Otcov púšte bol preniknutý modlitbou a námahou, no nádherným darom púšte pre nich bol intímny vzťah s Bohom. Čo pre týchto Otcov znamenal život v Bohu, to vystihuje jeden z „výrokov Otcov púšte“: „Každý deň, keď ráno vstávaš, začni znova v každej čnosti a v každom    Božom prikázaní, s veľkou trpezlivosťou, s bázňou a veľkodušnosťou, v láske Božej, so všetkou ochotou duše i tela, s veľkou pokorou. Buď vytrvalý pri súženiach srdca a v bdelosti, veľa sa modli a veľa pros, vzdychaj, tvoj jazyk nech je čistý a bdej nad svojím zrakom. Keď ťa urazia, nehnevaj sa, buď pokojný a neodplácaj sa zlým za zlé. Nevšímaj si chyby iných ľudí, neposudzuj seba samého, pretože si podriadený všetkému stvoreniu. Ži v odriekaní si všetkého, čo je telesné a materiálne, ži v kríži, v boji, v chudobe ducha, tvoja vôľa nech vie, čo chce, ži duchovnú askézu v pôstoch, v kajúcnosti a plači, v tvrdom boji, v rozlišovaní, v čistote duše, v otvorenosti voči dobru a pokojne vykonávaj prácu svojich rúk. Ži v nočnom bdení, v hlade a smäde, v zime, nahote a námahe.“

V tejto múdrosti mnohých sv. Otcov vidíme, že život s Bohom nie je iba konkrétnou činnosťou na určitom mieste a čase, nie iba vtedy, keď kľačím v chráme a spínam ruky k Bohu, je to skôr istý životný štýl, množstvo konkrétnych životných postojov, ktoré sme povinní  zaujať v každodennom namáhaní sa, preplnenom všednosťou a monotónnosťou, pri práci, stretávaní sa s blížnymi, v chorobe, službe…

Možno najúčinnejšou pomôckou v tomto snažení je modlitba. Na Východe sa praktizuje tzv. modlitba srdca, ktorá je neprestajným spočinutím v Bohu a sú k nej pozvané aj sestry, aby tak posväcovali každú svoju činnosť a privádzali ju k Bohu.  Ježišova modlitba, ktorá spočíva v neustálom opakovaní prosby slepca Bartimeja z evanjelia: „Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym!“ Či v cirkevno-slovanskom jazyku: „Hospodi Isuse Christe, Syne Božij, pomiluj mja hrišnaho!“, nás naučí neustále vyznávať svoju vieru zvolaním „Pane Ježišu Kriste, Synu Boží“ a taktiež si uvedomovať a vyznávať svoju vinu zvolaním „zmiluj sa na do mnou hriešnym“.

 

  • Čím je celý svet v porovnaní s Bohom? Čím je dočasný život v porovnaní s večnosťou? Budem sa usilovať čo najlepšie vykonávať svoje každodenné povinnosti, pamätajúc, že Boh sa na mňa pozerá a budem sa usilovať nájsť milosť v jeho očiach.
  • Naša pozornosť má byť obrátená na Boha tak, ako keby na svete nič iné nebolo, len Pán a ja.
  • Každý deň je potrebné venovať trochu času uvažovaniu o utrpení Ježiša Krista, a v tom hľadať silu a liek na slabosti duše.
  • Usilovať sa čo najmenej hovoriť a len v nutnom prípade. Unikať pred nepotrebnými rečami.
  • Ľudský duch je podobný zemi, ktorá hoci je úrodná, prináša iba trnie a bodľačie, ak nie je obrábaná.
  • O duchovných veciach a osobách treba rozprávať vždy s úctou.
  • Je potrebné vžiť sa do postavenia osôb, s ktorými budete pracovať. Byť veselou s veselými, smutnou so smutnými, všetkým pre všetkých, aby sme každého získali.
  • To, čo máte povedať, vopred zvážte a zverte Ježišovi, aby ste nepovedali žiadne nemilé slovo.
  • Nezveličujte pri rozprávaní, svoju mienku prejavujte s miernosťou.
  •  Vaše rozhovory okoreňujte duchovnom. Týmto spôsobom sa vyhnete nepotrebným slovám i posudzovaniu blížnych.
  •  Netvrďte neochvejne to, čo nie je s určitosťou známe.
  •  Ak niekto hovorí o duchovných veciach, počúvajte ho s pokorou učeníka – vzťahujúc na seba to, čo hovorí.
  •  Pred svojím spovedníkom alebo predstavenou odkrývajte všetky svoje pokušenia a pochybnosti, aby ste získali radu a pomoc k boju.
  • Rady prebývajte v kláštore a nevychádzajte odtiaľ bez vážnej potreby. A keď ste nútené vychádzať, proste Boha o milosť neuraziť ho.
  •  Každá vaša práca nech je zameraná na Boha. Obetovaná jemu, na jeho slávu.
  •  V radosti nebuďte veľmi hlučné. Vaša radosť nech je pokorná, skromná, sladká a budujúca.
  •  Jedzte a pite len v čase na to určenom a vtedy vzdávajte Bohu vďaku.
  •  Odtrhni svoje srdce od všetkého. Hľadaj Boha a nájdeš ho.
  •  Nikdy neukazuj navonok zbožnosť, ktorú nemáš v srdci.
  •  Neporovnávaj ľudí, lebo z toho nikdy nevzíde nič dobré.
  •  Maj pred očami svoj minulý život, aby si žila v ľútosti. Pamätaj na svoju terajšiu malosť a na to, čo ti chýba, aby si sa dostala do neba. Ži vo veľkej bázni a získaš veľké dobro pre dušu.
  • Uvedom si, ako veľmi sa ľudia mýlia a ako málo v nich možno skladať nádej. Preto sa celkom oddaj Bohu, ktorý sa nemení.
  • Pamätaj, že máš len jednu dušu, že len raz zomrieš, že máš len jeden život, ktorý je krátky. Jedna je aj večná sláva. To ti neraz pomôže rozhodnúť sa. Tvojou túžbou nech je vidieť Boha.
  •  Tvojou bázňou – stratiť Boha. Smútkom, že Boha ešte nevidíš. A radosťou nech ti je všetko to, čo vedie k Bohu. A budeš žiť vo veľkom pokoji.