V sobotu 6. februára sa v bazilike minor v Ľutine stretol prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ s takmer sedemdesiatimi rehoľníkmi a rehoľnými sestrami. Zároveň sa na slávení Fatimskej soboty stretli kňazi a veriaci prešovského protopresbyterátu. Program zakončenia Roka zasväteného života a Fatimskej soboty začal archijerejskou svätou liturgiou, ktorej hlavným slúžiacim bol prešovský arcibiskup a metropolita.
Homíliu ohlásil otec Ľubomír Petrík, ktorý zdôraznil, že duchovní, laici aj rehoľníci sú povolaní poznávať vo svojom živote plán lásky, ktorý Boh má s každým človekom. Pretože evanjelium bolo o almužne, modlitbe a pôste, poukázal na súvislosť medzi týmito piliermi kresťanského života a evanjeliovými radami – medzi almužnou a chudobou, modlitbou a poslušnosťou a medzi pôstom a čistotou. Pripomenul potrebu obrátenia, ktoré je vždy návratom ku krstu, v ktorom sme boli uvedení do Otcovho domu, kde už máme svoje miesto. Pozval prítomných v tomto Svätom roku milosrdenstva obnoviť horlivosť pri prijímaní sviatosti zmierenia a pokánia, lebo táto sviatosť umocňuje krst. Na konci liturgie vladyka Ján vyzval zasvätených k budovaniu rehoľného spoločenstva v ich komunitách. Povedal, že rehoľníci prijali duchovné, nadprirodzené manželstvo s Kristom. Poďakoval za službu všetkých zasvätených osôb v Cirkvi a vyjadril nádej na nové rehoľné povolania. Rehoľníci si potom obnovili svoje rehoľné sľuby.Po liturgickom slávení P. Konštanc Miroslav Adam OP, rektor Pápežskej univerzity sv. Tomáša Akvinského v Ríme a profesor kánonického práva, predniesol prednášku na tému Teologický a právny rozmer rehoľného stavu (kán. 410 CCEO), v ktorej veľmi pútavo vysvetlil tieto rozmery. Povedal, že „krst je v skutočnosti jediné a najdôležitejšie zasvätenie, prechod zo smrti do života. Profesia evanjeliových rád nie je zasvätením odlišným od krstného, ale ho umocňuje, radikalizuje, je zasvätením sa z nového a osobitného titulu.“ Predtým podrobne vysvetlil, že v Cirkvi existujú tri stavy – duchovný (klerický), laický a stav zasväteného života (rehoľný). Nemožno teda rehoľný stav pokladať za nejaký prechodný stav medzi duchovným a laickým stavom. Zároveň poukázal na päť teologických aspektov rehoľného života – teocentrický, kristocentrický, ekleziálny, eschatologický a apoštolský. Po hodnotnej prednáške nasledovala zaujímavá diskusia a spoločný obed. Po obede sa ešte hosť z Ríma pracovne stretol s Metropolitným súdnym tribunálom a s prešovským arcibiskupom a metropolitom Jánom a podal im podrobný komentár k najnovším apoštolským listom vydaným motu proprio pápeža Františka „Mitis Iudex Dominus Iesus” a „Mitis et misericors Iesus“ o reforme kánonického procesu pre kauzy vyhlásenia nulity manželstva v Kódexe kanonického práva (CIC) a Kódexe kánonov východných cirkví (CCEO).
V Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku pôsobí 13 baziliánov (Rád sv. Bazila Veľkého – OSBM), 34 redemptoristov (Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa – CSsR), 53 baziliánok, z toho 35 v provincii so sídlom v Prešove a 18 vo viceprovincii so sídlom v Sečovciach (Rád sestier sv. Bazila Veľkého – OSBM), 60 služobníc (Kongregácia sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie – SSNPM) a 5 kontemplatívnych redemptoristiek (Rehoľa Najsvätejšieho Vykupiteľa – OSsR). /zdroj www.grkatpo.sk/