SSNPM

Relikvie sv. Terezky z Lisieux

Sv. Terézia z Lisieux je jedna z najobľúbenejších svätých. Jej rodičov, Louisa Martina a Zélie Guérinovej, dnes vyhlásil za svätých pápež František. Je to vôbec prvý manželský pár v dejinách Cirkvi (ak nepočítame mučeníkov), ktorému sa spoločne dostalo tejto pocty. V Ríme, kde sa slávnosť konala za účasti desaťtisícov ľudí z celého sveta, sú ich ostatky aktuálne vystavené v jednej z rímskych bazilík do konca prebiehajúcej Biskupskej synody o rodine v Ríme. Relikvie sv. Terézie z Lisieux, patrónky misií, misionárov a letcov, prevezmú slovenskí rehoľníci od francúzskej komunity sestier bosých karmelitánok z Lisieux. Z Bratislavy putovali na viac než 25 miest na celom Slovensku  v dňoch 10. – 24. januára 2016.

Urna s relikviami putuje po celom svete už niekoľko desaťročí (od roku 1945). Doteraz navštívila množstvo krajín na všetkých kontinentoch. Prevážaná bola na Boeingu 747, vojenským lietadlom, vrtuľníkom, policajným či hasičským autom, luxusnou výletnou loďou či chudobným parníčkom, na koňoch či na saniach ťahaných psami. Do dnešného dňa je to vyše päťdesiat krajín, od Filipín po Spojené štáty, cez Irak, Izrael, Rusko, Sibír. K relikviáru prišlo niekoľko desiatok miliónov ľudí. Terezka pritiahla aj katolíkov, ktorí nechodia pravidelne do kostola alebo prestali doň chodiť, moslimov, veriacich iných vierovyznaní i neveriacich, uvádza webstránka::terezka.kkp.sk::, ktorá vznikla pri príležitosti putovania relikvie na Slovensku. Relikviár navštívil aj väznice, nemocnice, ústavy. Svedectvo o týchto udalostiach prináša kniha Guy Gauchera Chcela by som sa rozbehnúť do celého sveta…, ktorá vyšla vo vydavateľstve Komunity Kráľovnej pokoja.

Na celom svete je svätej Terezke zasvätených osem bazilík, desať katedrál; 13 sanktuárií, vyše 1000 kostolov a okolo 500 kaplniek. Vzniklo vyše 70 komunít s asi päťtisíc členmi na celom svete, ktorí žijú podľa duchovnej náuky sv. Terézie. Väčšina z nich vyvíja apoštolskú a charitatívnu činnosť. Schránka, v ktorej sa nachádza väčšina ostatkov svätice sa označuje ako „relikviár storočnice“. Jeho rozmery a váha sú: Dĺžka: 150 cm, šírka: 95 cm, výška s ochranným plexisklom: 85 cm, celková váha: 132 kg. Drevená truhlica meria: 160 krát 105 krát 120 cm. Relikviár váži 115 kg. Celková váha relikviára s expedičnou truhlicou má hmotnosť 247 kg. ” Tento relikviár je truhličkou, ktorá pripomína truhlicu na prepravu pokladov. Zhotovil ju brazílsky zlatník H. Brunet,” povedala sr. Hermana Matláková, hovorkyňa Roku zasväteného života na Slovensku. Prvou zastávkou púte bude Bratislava. Potom zavíta do Nitry a ďalších miest a obcí. Zaujímavé sú miesta, ktoré sú spojené s úctou k sv. Terézii s Lisieux alebo ako napríklad nemocnica v Hágoch, kde svätica “navštívi” chorých s rovnakou diagnózou, akou trpela ona. Stretnutia s relikviami majú najmä duchovný ráz, spojené budú so svätými omšami, spoločnými modlitbami všetkých vekových kategórii a nočné bdenia pri modlitbe nad nimi.

Putovanie relikvií sa uskutočnilo na záver Roka zasväteného života na Slovensku. V našej krajine pôsobí aktuálne 46 ženských a 30 mužských reholí, ktoré majú svojich rehoľníkov v 446 rehoľných komunitách od východu až po západ Slovenska. Pri príležitosti roka pripravili rehoľníci viacero akcií a iniciatív. Vo februári sa sa stretli s biskupmi na Dni zasvätených. Rehoľníci distribuovali do všetkých farnosti i modlitbu za zasvätených, prezentovali i film, ktorý priblížil nielen históriu zámerov zrušenia Gréckokatolíckej cirkvi, ale najmä evanjeliové posoltvo a kresťanské hodnoty dnes. Zišli sa aj na v Červenom Kláštore a zorganizovali Deň otvorených kláštorov. Počas leta oslávili rehoľníci Rok zasväteného života na EXPO povolaní na Národnom stretnutí mládeže P15 v Poprade. Minulý mesiac zorganizovali Mons. José Rodrigueza Carballa, OFM, sekretára Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života z Vatikánu

Sv. Terézia z Lisieux patrí medzi veľmi obľúbených svätých. Narodila sa 2.januára 1873 v Alencone vo Francúzsku. Pochádzala z deviatich detí, ona bola najmladšia. Celá rodina žila veľmi zbožným životom. Hoci mala iba štrnásť a pol roka, chcela nasledovať svoje sestry Paulínu a Máriu do karmelitánskeho kláštora. O povolenie žiadala aj pápeža Leva XIII. To jej dovolili. Život v kláštore nebol ľahký. Večné sľuby zložila 8. septembra 1890. Túžila ísť do misií do Vietnamu, no chatrné zdravie jej to nedovolilo. Mnoho si vytrpela kvôli chudobnej strave, mala veľké žalúdočné bolesti. Nikdy sa však nesťažovala. Dostala tuberkulózu. Vykašliavala krv. Zomrela 30. septembra 1897 ako 24 ročná. V roku 1923 (29. 4. ) ju pápež Pius XI. vyhlásil za blahoslavenú a o dva roky neskôr za svätú. Štrnásteho decembra 1927 ju spolu so sv. Františkom Xaverským vyhlásil za hlavnú patrónku misií, hoci v nich nikdy nebola a ani nepracovala. Krátko pred oslobodením – 3. mája 1944, ju pápež Pius XII. vyhlásil za “druhú patrónku Francúzka, spolu so sv. Janou z Arku”. Dňa 19. októbra 1997 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za učiteľku Cirkvi, hoci okrem vlastného životopisu a niekoľkých úvah a básní nenapísala žiadnu teologickú prácu či spis.

Sestry Služobnice Nepoškvrnenej Panny Márie si mohli uctiť jej relikvie 17.1. 2016 v Gréckokatolíckej katedrále v Prešove.