19. novembra 2024 v predvečer sviatku blaženej Matky Jozafaty, spoluzakladateľky Kongregácie sestier služobníc NPM sa Bazilika minor v Ľutine naplnila pozvanými hosťami: prešovským arcibiskupom a metropolitom Jonášom, kňazmi, deťmi CMŠ ich rodičmi a príbuznými, zamestnancami, predstaviteľmi miestnej samosprávy, Ľutinčanmi, dobrodincami, aby spolu so sestrami služobnicami vzdali vďaky Bohu za štvrťstoročie požehnanej misijnej práce prvej cirkevnej materskej školy sestry Jozafaty zriadenej sestrami služobnicami v Prešovskom samosprávnom kraji a zároveň aj prešovskom biskupstve.
Slávnosť otvorili deti CMŠ nežným spevom piesne „Dvíham k Tebe Pane môj s láskou celý život svoj, taký aký je…“. Následne deti prejavili svoj talent v dramatizácii charizmy a počiatkov založenia Kongregácie Sestier služobníc NPM, ktorej spoluzakladateľkou bola sestra Jozafata, patrónka materskej školy.
Dvadsaťpäť rokov nie je len číslom, je to obdobie plné námah, starostí, skrytých prác ľudí, ktorí stáli pri zrode školy, pri jej premenách až do dnešného dňa. Sestra Emanuela M. Rindošová, provinciálna predstavená SNPM, vyjadrila poďakovanie a ďakovnými listami i spomienkovými darčekmi ocenila riaditeľov aj nepedagogických zamestnancov CMŠ, kde upriamila pozornosť na sestru Katarínu M. Kozákovú a Mgr. Amáliu Albertovú, ktoré výrazne pomohli pri zriaďovaní CMŠ. Sr. Petra E. Sičáková, terajšia generálna radkyňa, prečítala ďakovný list generálnej predstavenej Matky Sofie Lebedowicz z Ríma, ktorú zastupovala.
Po dramatickom pásme detí a akadémie sestier, kde predstavili históriu CMŠ, nasledovala archijerejská svätá liturgia, ktorú slávil vladyka Jonáš spolu s prítomnými kňazmi, ako prejav vďaky Bohu za všetky doteraz prijaté dobrodenia a milosti, za pomoc Božiu v práci s deťmi a rodinami. Spomínali sme aj na tých, ktorí nás už predišli do domu Otcovho a mali účasť na tomto Božom diele.
Vladyka Jonáš vo svojej homílii vyzdvihol mravenčiu prácu na detských dušiach a poukázal na to, že úmyslom Matky Jozafaty bolo, aby sa sestry v školách, ktoré zakladali, nevenovali len výchove, vzdelávaniu, ale predovšetkým ochrane detí od nebezpečenstiev, ktoré by im hrozili vonku. V časoch Matky Jozafaty na Ukrajine volali tieto školy sestier „zachoronky“ – miesta ochrany detí. Vladyka Jonáš poďakoval sestrám za odvahu pracovať s deťmi a rodičov povzbudil, aby sa nebáli privádzať deti do chrámu ku Kristovi – ohňu, ktorý sa môže neviditeľne dotknúť ich sŕdc a zanechať tam trvalú stopu.
Po eucharistickom vďakyvzdávaní boli všetci prítomní pozvaní na pripravené agape do Domu sv. Mikuláša. Okrem duchovného povzbudenia, kultúrneho zážitku a telesného pokrmu si každý z prítomných odniesol aj spomienkový darček.
Blažená Matka Jozafata pros Boha za nás.
Pripravila: sr. Štefánia L. Jurčenková
