Skip to main content

Rok 2014 – 2021

SR. EUZÉBIA ANNA TIRPÁKOVÁ
Sr. Euzébia Anna Tirpáková sa narodila 2. apríla 1931 na Závadke, okr. Gelnica. Pochádzala z roľníckej rodiny, z 5 detí. Sviatosť krstu a myropomazania prijala o niekoľko dní po svojom narodení. Navštevovala základnú ľudovú školu vo svojej rodnej obci. Neskôr, v roku 1950 si v Čechách urobila ošetrovateľský kurz a tak získala profesiu ošetrovateľky. V roku 1968 v Prahe ukončila kuchársku školu.
12. júla 1947 vstúpila do kandidatúry Sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie v Prešove.
V roku 1949 z dôvodu hromadného vyvážania sestier do Čiech bola zo strany predstavených kandidátkam a novickám ponúknutá možnosť návratu domov k rodičom. Sestra Euzébia sa rozhodla odísť spolu s ostatnými sestrami do Čiech a tak spolu s nimi zdieľať rehoľný život.
Pracovala ako ošetrovateľka v nemocnici v Uherskom Hradišti a neskôr v Domove dôchodcov ako pomocná sila v kuchyni v Kolešoviciach. Tam 23. marca 1958 zložila doživotné rehoľné sľuby.
Po návrate na Slovensko v roku 1969 pracovala v Ústavoch sociálnej starostlivosti vo Svidníku a v Jabloni. Po páde komunizmu pôsobila opäť ako kuchárka v obnovenom Gréckokatolíckom seminári v Prešove. V Jabloni, necelých 20 rokov, prežila najdlhšie obdobie svojho rehoľného života. V 90-tych rokoch bola premiestnená do komunity v Ľutine, kde pôsobila ako dôchodkyňa. V tomto období vykonávala dlhý čas službu predstavenej domu a domácej kuchárky. Posledné obdobie svojho dôchodkového veku prežila v Michalovciach, kde tiež vykonávala práce v kuchyni až do posledných chvíľ svojho života.
Sestra Euzébia bola služobnicou v plnom zmysle slova a to nielen vo svojom profesijnom odbore kuchárky ale aj v akýchkoľvek iných prácach. Jedna sestra spomína: „Čo oko videlo, to aj urobilo“. Bola vnímavá nielen na potreby spolusestier a to zvlášť chorých, ale aj susedov či bezdomovcov. Bola zásadová, mala rada disciplínu a poriadok. Milovala Presvätú Bohorodičku a preto v jej voľných chvíľach sme ju mohli často vidieť modliť sa sv. ruženec. Keď sa niekedy, z ľudskej slabosti prejavila jej cholerická povaha, vedela prísť, vojsť do pokory a poprosiť o odpustenie. Mala zmysel pre humor, často spievala a zabávala sestry pri rekreácii. Rada a veľa čítala, zaujímala sa o dianie v Cirkvi a vo svete, čo potom zahŕňala do svojich modlitieb.
26. decembra 2015 v čase vianočných sviatkov bola hospitalizovaná v michalovskej nemocnici. Stav jej ochorenia bol veľmi vážny. K Pánovi odišla 12. januárav2016 v Michalovciach na nemocničnom lôžku vo veku 84 rokov.
Večná jej pamiatka!

SR. BENEDIKTA MÁRIA NOVÁKOVÁ
Sr. Benedikta Mária Nováková sa narodila 1. mája 1929 v Rešove, okr. Bardejov. Sviatosť krstu a myropomazania prijala šesť dní po svojom narodení. Navštevovala osemročnú ľudovú školu vo svojej rodnej obci Rešov. Neskôr si v Čechách urobila dvojročnú ošetrovateľskú školu a tak získala profesiu ošetrovateľky.
6. novembra 1948 vstúpila do kandidatúry Sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie v Prešove.
V roku 1949 z dôvodu hromadného vyvážania sestier do Čiech bola zo strany predstavených kandidátkam a novickám ponúknutá možnosť návratu domov k rodičom. Sestra Benedikta sa rozhodla odísť spolu s ostatnými sestrami do Čiech a tak spolu s nimi zdieľať rehoľný život. Pre nepriaznivé politické pomery prijala rehoľné rúcho až o osem rokov a od 1. júla 1956 jej oficiálne začalo obdobie noviciátu.
Pracovala ako zdravotná sestra v nemocnici v Uherskom Hradišti a neskôr v Domove dôchodcov v Kolešoviciach. Tam 25. marca 1961 zložila doživotné rehoľné sľuby.
Po návrate na Slovensko v roku 1969 pracovala opäť ako zdravotná sestra v Ústave sociálnej starostlivosti v Rakovci nad Ondavou, až do roku 1991. Tu prežila najdlhšie obdobie svojho rehoľného života. Bola oporou mnohých – či už zamestnancov a klientov z ústavu, v ktorom pracovala, alebo ľudí z dediny. Mala láskavé, citlivé a dobre počúvajúce srdce, preto ju ľudia radi vyhľadávali a zverovali sa jej so svojimi starosťami a ťažkosťami. Počas svojho dôchodkového veku žila na viacerých miestach – najprv v Charitnom domove v Sládečkovciach a od r. 1993 v Ľutine a Michalovciach.
Sestra Benedikta bola tichá, nenápadná a skromná sestra. Rozprávala málo, no veľmi dobre vnímala a chápala svoje okolie i ľudí, ktorí k nej prichádzali. Aj v čase pripútania na lôžko nestratila záujem o svoje okolie, rodinu a spolusestry. Často sa pýtala na ľudí, ktorých poznala, a na ich rodiny. Mala živý a úprimný vzťah s Bohom a Presvätou Bohorodičkou, ktorý neustále prehlbovala osobnou a spoločnou modlitbou.
24. marca tohto roku dostala náhlu mozgovú príhodu, po ktorej ostala pripútaná na lôžko a odkázaná na permanentnú pomoc a starostlivosť sestier. Toto obdobie bezvládnosti bolo pre ňu veľmi náročné a ťažké. Pán jej však ostal posilou a odpoveďou na jej ťažký kríž. Sestrám, ktoré sa o ňu starali, stále ďakovala a prosila o odpustenie, že s ňou majú toľko starostí. Bola nesmierne vďačná aj za najmenší prejav opatery a lásky. V ťažkých chvíľach sa zverovala pod ochranu Presvätej Bohorodičky a z jej úst bolo často počuť modlitbu: „Voz ňa, mamko moja, voz.“
Zomrela na zlyhanie srdca 18. októbra 2014 v Sobranciach na nemocničnom lôžku vo veku 85 rokov.
Večná jej pamiatka!

SESTRA Terézie Pavlína Strelcová

Dňa 24. decembra 2020 sa opakovane zhoršil zdravotný stav sr. Terezky a opäť k nej bola privolaná rýchla zdravotná pomoc, ktorá ju po dôkladnom vyšetrení previezla z Domu sv. Kozmu a Damiána do nemocnice. O niekoľko dní, 2. januára 2021, v nej zomrela. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že tam ostala sama a opustená. Ale to je naozaj len prvý a letmý pohľad na túto udalosť jej života. Preto ani v tomto nekrológu sa nechceme na jej život pozrieť len tak letmo, len cez prizmu výpočtu dátumov, pôsobísk a práce, ktorú vykonávala. Chceme uvidieť oveľa viac, čo Boh urobil v jej živote a čo sme my, jej spolusestry, mohli zbadať a uvidieť.

Boh si Pavlínu povolal do tohto života 18. marca 1934 v Renčišove, do rodiny Mateja a Anny, ktorí okrem  nej mali ešte ďalších 5 deti. O niekoľko dní, na sviatok Zvestovania Presvätej Bohorodičke, prijala iniciačné sviatosti. Vzdelanie nadobudla na ľudovej škole v Renčišove a meštianskej škole v Sabinove.

Po obnovení Gréckokatolíckej cirkvi v Československu 20. júna 1969 vstúpila v Prešove do Kongregácie sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie a po absolvovaní formácie 27. novembra 1976 zložila doživotné rehoľné sľuby.

Pracovala ako úradníčka v Košiciach, ako skladníčka v podniku Geodézia v Prešove a od roku 1981 ako sakristiánka v katedrálnom chráme v Prešove až do odchodu na invalidný a starobný dôchodok v roku 1990. Naďalej však piekla prosforu a tejto službe učila aj ďalšie sestry.

Žila v komunite so sestrami na provinciálnom dome na Sládkovičovej ulici. Po udalostiach Nežnej revolúcie sa zapĺňali kláštory novými rehoľnými povolaniami. Nebolo to inak ani v našej rehoľnej rodine, preto rehoľní predstavení kúpili v susedstve ďalší dom, v ktorom bol zriadený noviciát sestier služobníc. Sr. Terezka sa tak stala súčasťou života mnohých mladých sestier – noviciek a junioriek.

Po zhoršení zdravotného stavu bola v roku 2007 preložená do komunity sestier v Michalovciach. O niekoľko rokov neskôr, v roku 2013, keď bola potreba 24 hodinovej opatery, bola umiestnená v našom zariadení v Dome sv. Kozmu a Damiána. Tam sa o ňu sestry a pracovníci s láskou starali a žila tam 7 rokov až do svojej smrti.

Každý človek vo svojom živote má nejaké kríže a mala ich aj sr. Terezka. Snáď tým najzjavnejším bola jej choroba. Porozumieť krížom svojho života, uvidieť, prečo sú v ňom prítomné, akú majú misiu, poslanie, je obrovský Boží dar. Ako hovorí apoštol Pavol v liste Korinťanom, je to Božia múdrosť a Božia moc. Lebo každý jeden človek, ktorému nie sú osvetlené dejiny jeho života prostredníctvom Božieho Slova, vo svojom kríži uvidí iba bláznovstvo, ktoré ho pohorší, a preto začne proti svojim krížom bojovať a robiť všetko preto, aby ich odstránil zo svojho života. V tomto pokušení sme všetci každý deň.

Sr. Terezka mala kríž, ktorý ju upokoroval a tak vovádzal do tajomstva Božej múdrosti a lásky. Veľmi veľa sa modlila k Sv. Duchu o dar múdrosti a máme nádej, že ju dosiahla, že tento kríž ju priviedol do hlbokého vzťahu a zjednotenia sa s Ježišom Kristom, že bol pre ňu požehnaním, lebo v ňom od začiatku žiarila láska Ježiša Krista a ona ju postupne mohla uvidieť a uveriť jej.

Tak ako sa Boh o sr. Terezku staral celý život, bol s ňou aj v posledných dňoch jej života. Prv než tohto spomínaného 24. decembra 2020 odišla do nemocnice, Boh jej poslal anjela – spolusestru, aby jej pomohla nanovo uveriť a oprieť sa o jedinú istotu nášho života, o lásku a dobrotu Ježiša Krista. Aby mohla uvidieť, že všetko je márnosť a odvrátiť svoj zrak od tohto sveta aj seba samej a natrvalo sa zahľadieť do tváre Ježiša Krista. Boh vo svojej dobrote so sr. Terezkou o niekoľko dní zavŕšil túto jej osobnú paschu, jej prechod cez bránu smrti do večného života.

Budeme na ňu spomínať s veľkou láskou a s vďačnosťou Bohu, že sa stala trvalou súčasťou nášho života, že sme si mohli byť sestrami i priateľkami. Bola pre nás darom.

Zaopatrenú sviatosťami, v ranných hodinách, dňa 2.januára 2021, si ju Pán života povolal k sebe. Vo svojej láske a milosti si ju povolal vo veku 86 rokov a v päťdesiatom prvom roku svojho rehoľného zasvätenia.

Večná jej pamiatka!