Blažená Tarzícia sa narodila v mestečku Chodoriv na západnej Ukrajine 23. marca 1919 v rodine Romana a Márie Mackovcov a ako prvorodenému dieťaťu jej pri krste dali rodičia meno Oľga. Vyrastala v kruhu mladších súrodencov, a to dvoch sestier a jedného brata. V stredne zámožnej rodine boli deti odmalička vedené k Bohu slovom i príkladom otca aj matky. Základnú školu ukončila v Chodorive, kde tiež začala chodiť na gymnázium. Po presťahovaní sa celej rodiny do mesta Rava-Ruska pokračovala v štúdiu na Štátnej priemyselnej škole vo Ľvove. Boli to roky, počas ktorých v srdci Oľgy pevne rástla túžba zasvätiť sa Bohu. Vo svojich devätnástich rokoch napriek nesúhlasu svojej mamy, ale s požehnaním otca 3. mája 1938 vstúpila do Kongregácie sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie. O pol roka nato, 4. novembra 1938, prijala rehoľné rúcho a meno Tarzícia. O dva roky, 5. novembra 1940, zložila prvé rehoľné sľuby.
Tieto roky boli silno poznačené správami o vojne. Kým však boli boje vzdialené, život v kláštore plynul neprestajným plnením Božej vôle. Sestra Tarzícia bola zodpovedná za krajčírsku dielňu v kláštore, za vrátnicu v dome noviciátu a spolu s inými sestrami pracovala v hospodárskej škole ako učiteľka šitia.
Podľa výpovedí spolusestier bola sestra Tarzícia otvorená aj na rôzne príležitostné potreby. Svojimi vlastnosťami, skromnosťou, tichou prívetivosťou i veselosťou, súcitným a láskavým prístupom vedela zaujať a pomôcť chudobným a deťom z ulice. Tieto ľudské i duchovné cnosti svedčili o jej hlbokom zjednocovaní sa s Bohom, čo si sestry v komunite mohli všimnúť aj na jej modlitebnom živote.
Posledné dni života na tejto zemi nenašli sestru Tarzíciu nepripravenú. Tak ako iní, aj sestry vedeli o blížiacich sa bojoch. Sestra Tarzícia si deň pred smrťou vykonala celoživotnú spoveď a do rúk svojho duchovného vodcu zložila sľub, že obetuje svoj život za obrátenie Ruska i za svätú katolícku vieru. V nasledujúce ráno, 18. júla 1944, keď začula zvonček na bráne, presvedčená, že prichádza kňaz slúžiť svätú liturgiu, utekala otvoriť. Počas tohto posledného náhlenia v ústrety Kristovi ju spoza brány usmrtil ruský vojak strelou priamo do hlavy. Neskôr sám povedal: To som ju ja zabil! … Pretože bola mníška.
Dňa 27. júna 2001 blahorečil Svätý Otec Ján Pavol II. vo Ľvove sestru Tarzíciu Oľgu Mackiv, mučeníčku za vieru, spolu s ďalšími dvadsiatimi siedmimi ukrajinskými mučeníkmi.