Skip to main content

Rok 2014 – 2016

SR. EUZÉBIA ANNA TIRPÁKOVÁ
Sr. Euzébia Anna Tirpáková sa narodila 2. apríla 1931 na Závadke, okr. Gelnica. Pochádzala z roľníckej rodiny, z 5 detí. Sviatosť krstu a myropomazania prijala o niekoľko dní po svojom narodení. Navštevovala základnú ľudovú školu vo svojej rodnej obci. Neskôr, v roku 1950 si v Čechách urobila ošetrovateľský kurz a tak získala profesiu ošetrovateľky. V roku 1968 v Prahe ukončila kuchársku školu.
12. júla 1947 vstúpila do kandidatúry Sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie v Prešove.
V roku 1949 z dôvodu hromadného vyvážania sestier do Čiech bola zo strany predstavených kandidátkam a novickám ponúknutá možnosť návratu domov k rodičom. Sestra Euzébia sa rozhodla odísť spolu s ostatnými sestrami do Čiech a tak spolu s nimi zdieľať rehoľný život.
Pracovala ako ošetrovateľka v nemocnici v Uherskom Hradišti a neskôr v Domove dôchodcov ako pomocná sila v kuchyni v Kolešoviciach. Tam 23. marca 1958 zložila doživotné rehoľné sľuby.
Po návrate na Slovensko v roku 1969 pracovala v Ústavoch sociálnej starostlivosti vo Svidníku a v Jabloni. Po páde komunizmu pôsobila opäť ako kuchárka v obnovenom Gréckokatolíckom seminári v Prešove. V Jabloni, necelých 20 rokov, prežila najdlhšie obdobie svojho rehoľného života. V 90-tych rokoch bola premiestnená do komunity v Ľutine, kde pôsobila ako dôchodkyňa. V tomto období vykonávala dlhý čas službu predstavenej domu a domácej kuchárky. Posledné obdobie svojho dôchodkového veku prežila v Michalovciach, kde tiež vykonávala práce v kuchyni až do posledných chvíľ svojho života.
Sestra Euzébia bola služobnicou v plnom zmysle slova a to nielen vo svojom profesijnom odbore kuchárky ale aj v akýchkoľvek iných prácach. Jedna sestra spomína: „Čo oko videlo, to aj urobilo“. Bola vnímavá nielen na potreby spolusestier a to zvlášť chorých, ale aj susedov či bezdomovcov. Bola zásadová, mala rada disciplínu a poriadok. Milovala Presvätú Bohorodičku a preto v jej voľných chvíľach sme ju mohli často vidieť modliť sa sv. ruženec. Keď sa niekedy, z ľudskej slabosti prejavila jej cholerická povaha, vedela prísť, vojsť do pokory a poprosiť o odpustenie. Mala zmysel pre humor, často spievala a zabávala sestry pri rekreácii. Rada a veľa čítala, zaujímala sa o dianie v Cirkvi a vo svete, čo potom zahŕňala do svojich modlitieb.
26. decembra 2015 v čase vianočných sviatkov bola hospitalizovaná v michalovskej nemocnici. Stav jej ochorenia bol veľmi vážny. K Pánovi odišla 12. januárav2016 v Michalovciach na nemocničnom lôžku vo veku 84 rokov.
Večná jej pamiatka!

SR. BENEDIKTA MÁRIA NOVÁKOVÁ
Sr. Benedikta Mária Nováková sa narodila 1. mája 1929 v Rešove, okr. Bardejov. Sviatosť krstu a myropomazania prijala šesť dní po svojom narodení. Navštevovala osemročnú ľudovú školu vo svojej rodnej obci Rešov. Neskôr si v Čechách urobila dvojročnú ošetrovateľskú školu a tak získala profesiu ošetrovateľky.
6. novembra 1948 vstúpila do kandidatúry Sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie v Prešove.
V roku 1949 z dôvodu hromadného vyvážania sestier do Čiech bola zo strany predstavených kandidátkam a novickám ponúknutá možnosť návratu domov k rodičom. Sestra Benedikta sa rozhodla odísť spolu s ostatnými sestrami do Čiech a tak spolu s nimi zdieľať rehoľný život. Pre nepriaznivé politické pomery prijala rehoľné rúcho až o osem rokov a od 1. júla 1956 jej oficiálne začalo obdobie noviciátu.
Pracovala ako zdravotná sestra v nemocnici v Uherskom Hradišti a neskôr v Domove dôchodcov v Kolešoviciach. Tam 25. marca 1961 zložila doživotné rehoľné sľuby.
Po návrate na Slovensko v roku 1969 pracovala opäť ako zdravotná sestra v Ústave sociálnej starostlivosti v Rakovci nad Ondavou, až do roku 1991. Tu prežila najdlhšie obdobie svojho rehoľného života. Bola oporou mnohých – či už zamestnancov a klientov z ústavu, v ktorom pracovala, alebo ľudí z dediny. Mala láskavé, citlivé a dobre počúvajúce srdce, preto ju ľudia radi vyhľadávali a zverovali sa jej so svojimi starosťami a ťažkosťami. Počas svojho dôchodkového veku žila na viacerých miestach – najprv v Charitnom domove v Sládečkovciach a od r. 1993 v Ľutine a Michalovciach.
Sestra Benedikta bola tichá, nenápadná a skromná sestra. Rozprávala málo, no veľmi dobre vnímala a chápala svoje okolie i ľudí, ktorí k nej prichádzali. Aj v čase pripútania na lôžko nestratila záujem o svoje okolie, rodinu a spolusestry. Často sa pýtala na ľudí, ktorých poznala, a na ich rodiny. Mala živý a úprimný vzťah s Bohom a Presvätou Bohorodičkou, ktorý neustále prehlbovala osobnou a spoločnou modlitbou.
24. marca tohto roku dostala náhlu mozgovú príhodu, po ktorej ostala pripútaná na lôžko a odkázaná na permanentnú pomoc a starostlivosť sestier. Toto obdobie bezvládnosti bolo pre ňu veľmi náročné a ťažké. Pán jej však ostal posilou a odpoveďou na jej ťažký kríž. Sestrám, ktoré sa o ňu starali, stále ďakovala a prosila o odpustenie, že s ňou majú toľko starostí. Bola nesmierne vďačná aj za najmenší prejav opatery a lásky. V ťažkých chvíľach sa zverovala pod ochranu Presvätej Bohorodičky a z jej úst bolo často počuť modlitbu: „Voz ňa, mamko moja, voz.“
Zomrela na zlyhanie srdca 18. októbra 2014 v Sobranciach na nemocničnom lôžku vo veku 85 rokov.
Večná jej pamiatka!