SSNPM

Chcem, čo chce Ježiš, hľadám, čo chce On, milujem, čo miluje On /sv. Terezka Ježiškova/

V zapršanú jesennú nedeľu 29. októbra 2017 sa v chráme Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Humennom konala oslava 30. výročia založenia Zboru sv. Terezky Ježiškovej. V tento deň si terajší aj bývalí členovia zboru spoločne pripomenuli začiatky, úspechy aj prínos Zboru sv. Terezky Ježiškovej vo farnosti. Už mnoho rokov sprevádzajú mesto Humenné piesňami, akadémiami, vystúpeniami a inými aktivitami a samozrejme aktívne pôsobia aj v miestnom farskom spoločenstve. Slávnostnú svätú liturgiu slúžil o. vikár Martin Zlacký. V slávnostnej homílii priblížil a dal za príklad život sv. Terezky Ježiškovej, jej odvahu robiť malé veci s veľkou láskou na oslavu Boha, ako nás vyzývala aj stáť nedeľňajšieho evanjelia, kde Ježiš prikázal mužovi z ktorému vyhnal zlých duchov: „Vráť sa domov a rozprávaj, aké veľké veci ti urobil Boh!“
Po svätej liturgii sa konal spoločný slávnostný obed súčasných členov zboru s rodinnými príslušníkmi, miestnym o. dekanom Miroslavom Iľkom a o. kaplánom Pavlom Dancákom. Poobede o 15.00 hodine sa konala slávnostná akadémia, ktorú si pripravili členovia zboru. Prostredníctvom slova, scénok, prezentácií a spevu si pripomenuli úplné začiatky zboru. Zbor nosí meno sv. Terezky Ježiškovej z vďačnosti k o. Mastiľakovi CSsR, ktorého dlhý život sprevádzala láska k tejto jednoduchej a nenápadnej dievčinke, ktorá naplno spustila loďku svojho života na vlny dôvery a lásky v úplnej odovzdanosti Bohu.
5. februára 1987 bol založený maličký Zbor sv. Terezky Ježiškovej z veľkej túžby zasiať semienko do lona gréckokatolíckej cirkvi, aby rástlo a pritiahlo mladých ľudí k Pánovi. Nemalú zásluhu na vzniku zboru majú manželia Jakubovci, ktorí okrem svojich vlastných detí prijali ďalších dvadsať, aby im pomáhali, povzbudzovali ich, chránili a viedli na ceste k Pánovi.
Aj vďaka ich snahám začali prvé spievané sväté liturgie, jasličkové pobožnosti a akadémie. V pravoslávnom chráme sa 26. decembra 2003 uskutočnil ekumenický koncert, na ktorom samozrejme nechýbali. V roku 2004 sa v našom chráme Zosnutia Presvätej Bohorodičky nahralo prvé CD. Nahrávalo sa pre potreby členov zboru.
Ďalšie obdobie prinieslo pre spoločenstvo a zbor nemalé zmeny. Značná časť mladých odišla do iných miest na štúdium. Do zboru prichádzali noví mladí členovia, ktorí opäť potrebovali čas na spoznávanie sa. Zbor prechádzal premenou, v zbore sa vystriedalo množstvo detí a mladých členov. V súčasnosti ho tvoria rozmanití mladí ľudia, obohatení rôznymi darmi a talentami, ktorí sú otvorení pre službu Cirkvi. Činnosť zboru nadväzovala na predchádzajúcu tradíciu. V súčasnosti sa stretávajú na spoločných nácvikoch v rehoľnom dome Sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie. Každú nedeľu a v sviatky o 10. 30 hod. pred svätou liturgiou v sakristii chrámu.
Záver akadémie patril ďakovaniam. V prvom rade Pánu Bohu za jeho požehnanie, a duchovných otcom, ktorí pôsobia vo farnosti. Neodmysliteľná vďaka patrila aj rodičom za to, že vedú svoje deti po ceste k Pánovi. Pri ďakovaní vypadla aj nejedna slzička z dojatia, keď ďakovali už zosnulým duchovným otcom Michalovi Ivankovi a Emilovi Sičákovi, vzácnym kňazom, ktorí počas svojho života podporovali toto miestne spoločenstvo. Zbor svätej Terezky Ježiškovej si na túto slávnostnú chvíľu pripravil hymnu k sv. Terezke Ježiškovej, ktorá odznela ako vrchol celého slávnostného spomienkového stretnutia. 
Vedúcim zboru bola udelená pamätná listina, ktorú im s veľkou vďakou a radosťou odovzdali otec vikár Martin Zlacký a otec dekan Miroslav Iľko. Po oficiálnej slávnostnej akadémii sa na Cirkevnom gymnáziu sv. Jana Zlatoústeho konalo neoficiálne stretnutie pre všetkých zúčastnených s malým agapé. Pri vzájomných rozhovoroch si mohli vymieňať vzácne spomienky na toto krásne a požehnané obdobie.
My kresťania veríme, že náš život má zmysel a že má aj konkrétny cieľ. Tento cieľ chceme neustále hlbšie spoznávať v spoločenstve ostatných putujúcich, vedomí si závislosti jeden od druhého, vedomí si aj toho, že na ceste ku Kristovi potrebujeme v prvom rade otvorené srdce a až potom všetko ostatné a že každá vynaložená námaha stojí za to.
Čas strávený v spoločenstve nie je darom len pre spoločenstvo, ale aj pre každého jednotlivca a obohacuje miestne farské spoločenstvo. Radosť rozdávaním rastie, tak sa chceme podeliť s darom, ktorý sme dostali. Radi slúžime a delíme sa o svoju radosť s inými. Nech je všetko na česť a slávu Božiu. AMEN! /text: sr. Simeona Monika Ferková, foto:Tomáš Oharčák, o. Maroš Dupnák CSsR